Koloseum (Colosseo)

Koloseum je symbol večného Ríma a najimpozantnejšia pamiatka Starého Ríma. Názov Koloseum pochádza z 8 storočia a dostalo ho podľa kolosálnej sochy cisára Nera, ktorý sa nachádza v blízkosti amfiteátra.

Koloseum slúžilo na pobavenie obyvateľov Ríma. Konali sa tu gladiátorké hry, zápasy otrokov so zvieratami a dokonca aj námorné bitky, pretože amfiteáter bolo možné skoro okamžite naplniť vodou.

Stavba

Stavbu Kolosea začal cisár Vespasiánem v roku 72 n.l. na mieste bývalého paláca cisára Nera. Po jeho smrti prevzal stavbu jeho syn - cisár Titus, ktorý stavbu v 80 n.l. dokončil. Na jeho výstavbe pracovalo 20 000 otrokov a zajatcov a oslavy po dokončení trvali 100 dní.

Exteriér

Koloseum je v tvare elipsy s obvodom 527 metrov. Je rozdelené na 4 poschodia. Prvé tri sa skladajú z oblúkov (arkády), ktoré oddeľujú v prvej rade dórske, v druhom rade iónske a v treťom korintské stĺpy. V každom z poschodí je 80 výklenkov , ktoré na druhom a treťom poschodí zdobia sochy bohov, cisárov a hrdinov. Nad arénou bola natiahnutá plachta, ktorá chránila divákov pred slnkom a dažďom.

Interiér

Aréna - bola najdôležitejším miestom. Odohrávali sa tu gladiátorské súboje, divadlo, náboženské obrady, námorné bitky aj popravy. Aréna bola pokrytá drevenou podlahou, ktorá bola zasypaná hrubou vrstvou piesku, ktorý lepšie saje krvzápach.

Hľadisko - do hľadiska, ktoré obklopuje celú arénu, sa zmestilo až 50 000 divákov. Medzi arénou a hľadiskom bola mohutná stena s ostrými hrotmi a priekopa, ktorá ešte umocnila ochranu pred zvieratami. V hľadisku sedeli diváci podľa sociálnych vrstiev. Najbližšie k aréne sedeli najdôležitejšie osoby v Ríme.

Zábava v Koloseu

Koloseum využívali na rôzne typy hier ako napríklad súboje gladiátorov, lovysimulácie bitiek. Organizovanie hier bolo veľmi finančne náročné, vyžadovali si sponzora, ktorým bol cisár.

Doobeda v Koloseu prebiehala prehliadka lovu voľne žijúcich zvierat, vystúpenia so skrotenými domácimi zvieratami a niekedy predstavenie, v ktorých zvieratá bojovali proti sebe. S voľne žijúcimi zvieratami zápasili bestiari (zajatci, otroci, zločinci a dobrovoľníci), ktorí boli na tieto boje vyškolení ako aj gladiátori. Kvôli hrám sa do Ríma doviezlo tisíce zvierat z celého sveta. V aréne diváci mohli vidieť nosorožce, hrochy, slony, žirafy, tigre, levy, leopardy, medvede, aligátory, krokodíly a mnoho ďalších. Doobedňajší program zvyčajne končil prehliadkou skrotených zvierat, ktoré predvádzali rôzne akrobatické kúsky.

Cez obed boli na programe popravy zločincov a otrokov. Aby boli pre divákov zábavné, poprava bola zvyčajne zakomponovaná do deja hry, v ktorom hlavný hrdina na konci zomrel.

Poobede sa konali gladiátorské súboje, bol to vrchol dňa. Gladiátori boli vojenskí zajatci, zločinci, otroci, ktorí boli na boj vycvičení v gladiátorských školách. Každého gladiátora učili inej technike. Na základe toho rozlišujeme niekoľko typov gladiátorov:

retiarius – gladiátor najnižšieho významu, jeho výzbroj tvorila iba sieť, trojzubec a dýka
secutor – gladiátor bojujúci s mečom, k obrane mu slúžilo brnenie a štít
trace (thrák) – gladiátor mal otvorenú prilbu, malý štít a zakrivený krátky meč
murmilllo – bol vyzbrojený prilbou zdobenou morskými živočíchmi, veľkým štítom a krátkym mečom
dimachaerus – tento gladiátor nosil iba holene a vystuženú kazajku, nemal prilbu, mal iba 2 meče

Z každého súboja vyšiel jeden víťazporazený, o ktorom ďalej rozhodoval cisár (smrť-palec dolu, život-palec hore).

koloseum