Moskovský Kremeľ a jeho história

Kremeľ je oficiálnym sídlom prezidenta Ruskej federácie, hlavným politickým, kultúrnym aj duchovným centrom mesta. Je to tiež najstaršia časť Moskvy. História tohto miesta sa píše už od 2. tisícročia pred našim letopočtom, kedy tu pravdepodobne žili Slovania.

Prvé malé opevnenie tu bolo v 11. storočí a prvá písomná zmienka pochádza z roku 1147. Toto prvé sídlo vybudoval Jurij Dolgorukij, legendárny zakladateľ Moskvy. Postupom času z malej drevenej pevnosti rástla mohutnejšia pevnosť. Po zjednotení Ruska v polovici 15. storočia si cár Ivan III. uvedomil, že toto sídlo nie je hodné panovníka jeho významu. V tej dobe boli vápencové hradby v dezolátnom stave. Cár dal do Kremľa zavolať talianskych staviteľov. Tí kompletne zrekonštruovali hradby a kostol Nanebovzatia.

Na opevnení sa rozhodne nešetrilo. Vznikli hradby z pálených tehiel s rozmermi: dĺžka opevnenia – 2235 m, výška sa pohybuje medzi 8 – 19 m a šírka je v rozmedzí 3,5 – 6,5 metra. Tieto hradby vydržali až do dnešných dní.

V 17. storočí bolo pridané k hradbám 20 veží. Do Kremľu sa dostanete najvyššou Troickou vežou, ktorá má výšku 79 metrov.

Za vlády Petra Veľkého po prenesení hlavného mesta do Petrohradu, význam Kremľa upadal. Moskovský Kremeľ znovuobjavila Katarína Veľká a preniesla sem časť štátnej moci. Všetku moc do Kremľa preniesol až V. I. Lenin po Veľkej októbrovej revolúcii.

Vláda Stalina bola pre Kremeľ kritická, pretože niekoľko kostolov vo vnútri Kremľa nechal zbúrať, všetky cárske symboly odstránil, zlaté orlice umiestnené na vežiach nahradil svietiacimi červenými až 3 m vysokými hviezdami a Kremeľ uzavrel pred verejnosťou. Otvorenie pre návštevníkov bolo až dva roky po Stalinovej smrti v roku 1955 a neskôr sa okrem sídla vlády z neho stalo aj múzeum. V roku 1990 bol tento objekt zapísaný na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.