Portugalské kachličky azulejos

V Lisabone nemôžu chýbať typické kachličky azulejos, ktoré zdobia takmer všetky stavby. Sú v kostoloch, palácoch, metre, obkladajú nimi domy zvnútra i zvonka. A tiež sú skvelým suvenírom pre turistov. Portugalci ich jednoducho milujú a my tiež.

Keramické kachličky sa predávajú na každom kroku a to v rôznych farbách, veľkostiach i vzoroch. Sú vyrobené z hliny, vypaľujú sa v hrnčiarskej peci a z jednej strany sú glazované. V Portugalsku sú dokonca považované za kultúrne dedičstvo. Keby sa vyberieme po stopách ich vzniku, dostali by sme sa až do 14. storočia, kedy ich na Pyrenejský polostrov priniesli Arabi, ktorý ho v tom čase ovládali.

Samotné slovo azulejos je odvedené od arabského názvu az-zulaj, čo v preklade znamená dlaždica alebo lesklý kameň.

Techniku výroby azulejos si od Maurov osvojili portugalskí umelci a výsledkom bol rýchly rozvoj dekoratívnej keramiky, ktorá dosiahla svoj vrchol v 17. a 18. storočí. Z pôvodných arabských ornamentov sa začali azulejos postupne uplatňovať i pri znázorňovaní náboženských a mytologických motívov. Typickou farbou sú odtiene modrej a bielej.

V Lisabone dokonca vzniklo i múzeum venované kachličkám - Museu do Azulejo, ktoré ukazuje vývoj kachličiek od počiatku až po súčasnosť.

Ak prechádzate mestom s otvorenými očami, nie je možné, aby ste na azulejos nenarazili. Sú doslova všade.